Celková kryoterapia organizmu

 

Kľúčové slová

Kryoterapia, biologické efekty, indikácie, prekážky, kryogenická komora

 

Resumé

Celková kryoterapia organizmu je jednou z metód fyzioterapie, ktorá vo svojom pôsobení využíva fyziologické reakcie organizmu na silný podnet, akým je teplota nižšia ako – 100°C. Krátky čas kryostimulácie (od 2 do 3 minút) a spustenie len fyzickej termoregulácie spôsobujú, že táto metóda je bezpečná a dobre tolerovaná chorými. K najznámejším efektom kryoterapie celého organizmu môžeme zahrnúť pôsobenie proti bolesti, zníženie napätia kostrových svalov, zvýšenie pohyblivosti chorobne zmenených kĺbov. Okrem zjavného pôsobenia, celková kryoterapia organizmu povzbudzuje hormonálnu os hypotalamus-hypofýza-nadoblička. Táto metóda našla využitie hlavne pri reumatických ochoreniach, skleróze multiplex, chronických a degeneratívnych ochoreniach kostro-svalového aparátu a mnohých ďalších s odporučením spojenia kryostimulácie s kinezioterapiou.

 

Vplyv extrémne nízkych teplôt na organizmus

 

Kryoterapia a mechanizmy termoregulácie:

 

Kryoterapia (kryostimulácia), to je podnecujúce, stimulujúce pôsobenie na vonkajší povrch tela prostredníctvom extrémne nízkych teplôt, najčastejšie od -120°C do -130°C, počas 2 – 3 minút, kvôli vyvolaniu fyziologických reakcií organizmu na chlad. Cieľom používania kryoterapie je podporovanie základného liečenia a uľahčenie liečenia pohybom. Spustenie prirodzených obranných mechanizmov organizmu je odpoveďou tela na extrémne nízke teploty. Zásadnú úlohu tu zohrávajú správne fungujúce mechanizmy termoregulácie, od ktorých závisia tak početné efekty kontrolovaného ochladzovania, ako aj bezpečnosť metódy. Konečným cieľom termoregulácie je zachovanie termickej homeostázy organizmu. U človeka sa v normálnych podmienkach stála teplota udržiava iba v dutinách tela – v lebke, hrudníku, brušnej dutine a ich vnútorných orgánoch. Stála teplota sa tiež týka krvi. Koža a končatiny menia teplotu, pričom koža na končatinách je chladnejšia než na trupe. Stála vnútorná teplota ľudského tela, definovaná ako hlboká teplota, kolíše v priebehu dňa priemerne od 0,5 do 0,7 °C, nezávisle od teploty okolia. Najnižšiu teplotu okolo 36,5 °C zaznamenávame o 6 hodine, a najvyššiu do 37 °C o 18 hodine. Najnižšia zaznamenaná teplota tela bola okolo 3 hodiny. Z toho bol vyvodený praktický záver, že ráno sa budú zákroky ochladzovaním horšie znášať. Táto pomerná stálosť teploty závisí od vazomotorických reakcií malých ciev, rozvádzajúcich krv, ale aj intenzity metabolizmu nachádzajúceho sa pod kontrolou prostriedkov termoregulácie. Pokiaľ organizmus správne reaguje stiahnutím alebo roztiahnutím drobných ciev, dovtedy dokáže udržať telo v stave tzv. „termického komfortu“.

Všetky zmeny teploty organizmu, hlavne vyššie alebo nižšie od určitých prahových hodnôt, môžu predstavovať nebezpečenstvo. Najhorším následkom expozície na chlad je hypotermia. Dochádza k nej vtedy, keď sa vnútorná teplota ľudského tela zníži pod 35 °C. Najviac sú pôsobeniu chladu vystavené deti do 2 roku života (nevýhodný vzťah povrchu tela k jeho váhe a neuzatvorený termoregulačný vývoj organizmu), ale aj osoby v pokročilom veku. Hypotermia vplýva na fungovanie všetkých orgánov, avšak v najväčšej miere narušuje činnosť centrálneho nervového systému a obehového systému. V celkovej kryoterapii organizmu, ak ochladzovanie organizmu extrémne nízkymi teplotami neprekračuje tri minúty, sa homeotermia krvi a vnútorných orgánov nemení. Vo výskumoch boli robené merania teploty tela, meranej pod jazykom, v skupine 229 skúmaných, pred aj po zákroku nízkoteplotnou terapiou v kryokomore. Priemerný čas zákroku bol 90 sekúnd a teplota v komore – 110°C ± 10°C. U 78 % skúmaných bol pokles teploty menší ako 0,5°C, u 13 % neboli zistené žiadne zmeny teploty, ale u 9 % skúmaných došlo k nárastu teploty o 0,5 °C.

Hranicu medzi kryoterapiou a hypotermiou predstavuje teda zachovanie správnej teploty dutín tela a krvi, ale aj základnej premeny (BMR). V podmienkach kryokomory všetky vnútorné orgány organizmu v čase zákroku fungujú vo vlastnej, pre seba hlbokej (vnútornej) teplote.

Z výskumov vyplýva tiež, že pokles povrchových teplôt v čase 2-minútového zákroku v teplote ochladeného ovzdušia komory na -130°C nikdy neprekračoval bariéry trvalého poškodenia, teplota pokožky na úrovni hrudnej kosti sa znižovala od 0,5 do 3,2 °C, a na dolných končatinách (meranie bolo vykonávané vo výške jabĺčka) od 9,5 do 11,5 °C. Výskumy boli uskutočňované na zdravých, mladých dobrovoľníkoch, ale aj chorých s reumatoidnými zápalmi kĺbov (RZK). Teplota povrchu pokožky sa vracala ku svojej východiskovej hodnote už niekoľko minút po zákroku. Odoberanie termických impulzov sa uskutočňuje prostredníctvom termoreceptorov. Generujú sa impulzy s frekvenciou závislou od teploty vnútri organizmu alebo na jeho povrchu. Tieto receptory sa delia na dve podskupiny – termoexteroreceptory, ktoré sa nachádzajú v pokožke a slizniciach, odoberajúce pocity tepla, chladu a horúca, ale aj termoenteroreceptory chladu a tepla ( s veľkou prevahou tých druhých) nachádzajúce sa v hypotalame, celom mozgovom kmeni a čiastočne v mieche. Tieto centrálne termoreceptory nazývané termodetektormi tvoria centrum termoregulácie, ktoré stále porovnáva integrované signály s faktickou teplotou vnútri organizmu a na jeho povrchu, pričom určujú aktuálnu hodnotu teploty tela. Ak je faktická teplota nižšia od vyznačenej prostredníctvom centra termoregulácie, tak sa spúšťajú výkonné fyzické a chemické mechanizmy, ktoré smerujú k ohriatiu organizmu prostredníctvom povzbudenia termogenézy (zvýšenie tonického napätia kostrových svalov s trasením alebo triaškami) a zmenšenia straty tepla (zúženie ciev, zmenšenie produkcie potu). Ak je teplota vyššia, tak dochádza k rozšíreniu siete ciev pokožky, ale aj k zväčšeniu vylučovania potu.

Pôsobenie tohto svojského „biologického termostatu“ je nepriamo závislé od vzťahu koncentrácie iónov Ca²⁺/Na⁺ v zadnom hypotalame. Rast koncentrácie iónov sodíku spôsobuje, že regulátor teploty sa nastavuje na vyššiu primeranú hodnotu. V dôsledku toho centrum termoregulácie spúšťa mechanizmy podporujúce produkciu tepla a brzdiace jeho stratu, a teplota tela je udržiavaná na novej, vyššej úrovni. Avšak zväčšenie koncentrácie vápnikových iónov v hypotalame vyvoláva prestavenie teploty tela na trochu nižšiu hodnotu od normálnej. K prestaveniu termoregulácie na vyššiu úroveň dochádza pod vplyvom rozličných exo- a endogénných horúčkotvorných substancií, nazývaných pyrogénmi. Na tieto mechanizmy celková kryoterapia organizmu nemá vplyv, čiže to nie je metóda liečenia horúčkových stavov.

V kryoterapii celého organizmu sa výkonné mechanizmy termoregulácie opierajú najmä o fyzické javy (fyzická termoregulácia), ktoré sú procesom vyžarovania tepla do extrémne chladného prostredia. Chemická termoregulácia, ktorá vedie k vytváraniu tepla prostredníctvom práce svalov, či rast látkovej premeny nad základnú hodnotu, prakticky nie je spúšťaná. Túto neveľkú hodnotu straty tepla, v dôsledku použitia chladu, je možné presne vypočítať z rovnice Stefana-Boltzmanna:

 

W_R = σ ^. e ^. A^. T⁴ [W]

Kde:

W_R – energia tepelného vyžarovania, vyjadrená vo watoch

σ – konštanta Stefana-Boltzmana 5,67 ^. 10^-8 [W / (m² K⁴)]

e – emisná schopnosť povrchu A

T – teplota v Kelvinovej stupnici

Z vyššie uvedeného vzorca vyplýva, že v prípade kryogenického zákroku trvajúceho jednu hodinu, by strata tepla organizmu bola 1305 kcal. Tieto zákroky však trvajú maximálne 3 minúty, čo prináša stratu tepla vo výške 65,2 kcal ( v priebehu 2 minút expozície na extrémny chlad, organizmus stráca 43,5 kcal, v čase 1,5 minúty 32,6 kcal). Taká malá strata tepla má veľký význam, rozhoduje totiž o bezpečnosti používania metódy. V týchto teplotách a v tak krátkom čase trvania zákroku sa nemôže objaviť hypotermia.

Nezmyselné predlžovanie času expozície a používanie teploty pod -140°C sa môže stať príčinou komplikácií, ako napríklad omrzlín, srdcovo-cievnych ochorení, porúch v dýchaní, alebo tiež v krajnosti hypotermie.

 

Hormonálny, biochemický a morfologický efekt

 

Väčšina výskumníkov je toho názoru, že zákrok ochladzovania celého tela v komore s nízkou teplotou je stresogénna reakcia. Stres v čase „alarmovej reakcie“ sa objavuje najmä ako jav nadmerného vylučovania fyziologických dávok noradrenalínu a iných katecholamínov. Je tiež dokázané, že v dôsleku kryogenického liečenia dochádza k nárastu vylučovania adenokortikotropného hormónu (ACTH) a kortizolu, ale aj testosterónu u mužov. Tieto pozorovania sú v súlade so správami autorov, ktorí za hlavné zložky zodpovedné za adaptačné reakcie organizmu považujú hormón, ktorý povzbudzuje vylučovanie kortikotropínu (CRH) spolu s noradrenalínom, čiže autonómny pocitový systém. CRH okrem toho, že je peptidom, ktorý sa zúčastňuje na aktivácii osi hypotalam-hypofýza-nadoblička, môže pôsobiť na všetkých úrovniach nervového systému, pričom vyvoláva efekt proti bolesti.

Dá sa teda usudzovať, že hlavným hormonálnym dôsledkom pôsobenia extrémne nízkej teploty na organizmus je povzbudenie osi hypotalamo-hypofýzovo-nadobličkovej. Rôzne výskumy totiž dokazujú, že po 2 minútach používania takéhoto liečenia u chorých na reumatoidné zápaly kĺbov (RZK) dochádza k zväčšeniu koncentrácie ACTH a kortizolu v krvi. V experimentálnych výskumoch, ktoré hodnotili vplyv kryoterapie na proces reumatoidného zápalu kĺbov, autori spájajú účinný vplyv kryoterapie na zápalný stav s aktiváciou osi hypotalam-hypofýza-nadoblička. Poukazujú na brzdiaci vplyv kryoterapie na rozvoj zápalu kĺbov prostredníctvom vplývania na oxidatívny status granulocytov, ale aj vylučovanie histamínu alebo aktiváciu procesu jeho vytvárania.

Celková kryoterapia organizmu vedie k štatisticky významnému zníženiu priemernej koncentrácie magnézia v plazme a erytrocytoch u chorých na RZK. Bolo zistené, na základe analýzy údajov, že nedostatku magnézia v plazme a erytrocytoch sú vystavené hlavne ženy po 50 roku života, u ktorých choroba trvajúca viac ako 5 rokov došla do III alebo IV štádia deštrukčných zmien. Týmto osobám, ktorým bola ponúknutá celková kryoterapia organizmu treba zabezpečiť hlavne intenzívnu suplementáciu magnéziovými preparátmi.

Nebol však zistený nárast koncentrácie v sére krvi rastového hormónu (GH), tyroxínu (T4), trijódtyronínu (T3), hormónu dozrievania pľuzgierikov (FSH), luteinizačného hormónu (LH). Takisto po celkovej kryoterapii organizmu nedochádza k rastu koncentrácie 6- keto PGF-1 alfametabolitu prostaglandínu zodpovedného pravdepodobne za vazodilatáciu ciev.

Biochemické a morfologické výskumy krvi dokazujú, že po 14 dňovej liečbe celého organizmu nízkou teplotou je pozorovaný rast úrovne hemoglobínu, leukocytov, krvných doštičiek, v porovnaní s hodnotami pred zákrokom. To isté sa týka rastu glykémie a kreatínu. Avšak v žiadnom prípade hodnoty neprekročili hornú hranicu normy.

V jednotlivých správach je sugerovaný podiel uvoľňovaného noradrenalínu na nervových zakončeniach, zmeny v subpopuláciách lymfocytov, zmenšenie počtu granulocytov v kĺbovej tekutine, pokles úrovne niektorých cytokínov v krvi. Nepochybne, pokračovanie týchto výskumov umožní vysvetliť veľa zložitých mechanizmov indukovaných v organizme, podrobených pôsobeniu extrémne nízkych teplôt.

 

Pôsobenie proti bolesti

 

Jedným z dôležitých efektov používania kryoterapie je analgetické pôsobenie, ktoré je výsledkom na seba nadväzujúcich niekoľkých javov, okrem iného činnostného vylúčenia rozličných citových receptorov a ich spojení s proprioceptormi, uvoľnenia vedenia v citových vláknach proporcionálne k zníženiu teploty tkaniva, ale aj zvýšenia prahu pociťovania bolesti v dôsledku antinociceptívneho efektu kontrolných bráničiek. Pôsobenie kryoterapie proti bolesti vyplýva tiež zo zníženia napätia svalov, ktoré ako usudzujú niektorí autori, je spôsobené zmenšeným prítokom impulzov do drene a brzdením segmentárnej stimulácie gammamotoneurónov.

Všetky vyššie predstavené hypotetické mechanizmy pôsobenia chladu na bolesť sa opierali o výsledky výskumov z lokálnym použitím extrémne nízkych teplôt.

Zároveň bolo zistené, že do reakcie na bolesť sú vtiahnuté takmer všetky žľazy vnútorného vylučovania, hlavne však hypofýza a nadoblička. Dôležité miesto v reťazci reakcií na bolesť zaujímajú endogénne opioidy - endorfíny. Mechanizmus fungovania β-endorfínov sa týka najmä modulovania vnútrobunkovej transmisie signálu. Opioidy tiež pôsobia na iónové vedenie v bunke; brzdia vedenie Ca²⁺, ale aj zintenzívňujú vedenie K⁺.⁴ Je dokázané, že opioidové peptidy, hlavne endorfíny zohrávajú podstatnú úlohu v hormonálnej regulácii v stresových reakciách, v regulácii funkcie imunologického systému, ale aj vo vedení bolestivých impulzov. Ich pôsobenie proti bolesti je od 18 do 30 krát väčšie, v molovom vzťahu, od morfinu. Spájajú sa priamo z vlastnými receptormi bunkových blán neurocytov zodpovedných za bolesť, tak ako alkaloidy ópia. Zväčšenie vylučovania β-endorfínu vplyvom celkovej kryoterapie organizmu a z toho vyplývajúci analgetický efekt sa udržiava okolo troch až štyroch hodín. Tento rast je nezávislý od fyzickej námahy, ktorej sa tiež pripisuje zväčšenie vylučovania endogénnych opioidov.

 

Vplyv na svaly

 

Rôzny autori v elektroneurografických výskumoch zistili, že efektom lokálneho fúkania pár tekutého dusíku je uvoľnenie rýchlosti vedenia v pohybových nervoch.

Vyskúšali hodnotiť vplyv pár tekutého dusíku na svalovú silu u chorých s reumatoidnými zápalmi kĺbov a u osôb zdravých, ktorí predstavovali kontrolnú skupinu. Elektromiografické skúmanie (EMG) zo svalu lakťového ohýbača zápästia bolo vykonané pred a po zákroku kryoterapie na zápästný kĺb a predlaktie. Čas zákroku bola 1 minúta. Počas maximálnej námahy bola registrovaná, v podobe histogramov, hodnota hustoty a amplitúdy námahového zápisu, ktorý bol potom podrobený počítačovej analýze. V skupine chorých bolo dokázané zväčšenie svalovej sily, vyjadrujúce sa rastom hustoty a /alebo amplitúdy námahového zapisu. Tieto výsledky umožnili niektorým výskumníkom sformulovanie predpokladu, že ak sa takéto zmeny týkajú jednotlivého ochladzovania svalu, tak v podmienkach kryokomory, kde ochladené ovzdušie pôsobí na celé telo sa rast svalovej sily objaví vo všetkých dynamických skupinách, ktoré boli zahrnuté do chorobného procesu. Tieto predpoklady sa potvrdili vo viacerých výskumoch rôznych autorov.

 

Obehový efekt celkovej kryoterapie organizmu

 

Obehový efekt extrémne nízkych teplôt pri expozícii nie na celé telo, sa týka tak mikroobehu, ako aj makroobehu krvi. Tak ako zmeny v mikroobehu predstavujú liečivé pôsobenie kryoterapie, tak sú makroobehové reakcie problémom bezpečnosti kryogenického liečenia.

Prvou reakciou ciev na extrémne nízke teploty je stiahnutie ciev v pokožke so zmenšením prekrvenia až do 60-80% fyziologických hodnôt. Uvádza sa, že sa sťahujú predvlásočnicové zvierače a zároveň sa otvárajú tepnovo-žilové anastomózy. Väčšina autorov je toho názoru, že táto reakcia predstavuje krátkodobý obranný mechanizmus určitého druhu, ktorý sa zakladá na centralizácii tepla a zabezpečení správnej teploty práce vnútorných orgánov.

Avšak veľmi silný podnet, akým je extrémny chlad, takmer ihneď spôsobuje zatvorenie tepnovo-žilových fistúl, čo umožňuje prietok krvi cez tepny, predvlásočnicové zvierače a cievy výmeny.

Táto mimovoľná perfúzia ochladených miest, ktorá trvá 3-4 hodiny, predstavuje liečivé pôsobenie kryoterapie, urýchľuje hojenie sa úrazov a zápalov. V celkovej kryoterapii organizmu vazodilatácia mikroobehu a posilnený vlásočnicový prietok sa objavujú najintenzívnejšie v pokožke dolných končatín.

V mnohých výskumoch bolo spozorované rozšírenie ciev so zväčšením intenzity prietoku krvi v miestach podrobených kryostimulácii, čo vymedzuje zároveň stav oteplenia povrchu pokožky. Veľakrát bolo dokázané, že už niekoľko minút po ukončení zákroku teplota pokožky dosahuje svoju východiskovú hodnotu alebo dokonca ju prekračuje. Potvrdzuje to fakt, že kryoterapia umožňuje získať vyššiu teplotu pokožky, a predovšetkým udržať ju dlhšie než iné fyzioterapeutické metódy.

V blízkom spojení s cievovými reakciami zostáva protiopuchové pôsobenie kryoterapie. Usudzuje sa, že napomáhať tomu môže niekoľkohodinové aktívne prekrvenie, zväčšenie vlásočnicovej filtrácie, pravdepodobná úprava obehu v oblasti lymfatických ciev, ale aj zväčšenie pohyblivosti chorobne zmenených kĺbov.

To, že nebol zistený podstatný vplyv celkovej kryoterapie organizmu na makroobeh, rozhoduje o bezpečnosti používania metódy. Vo výskumoch vykonaných na zdravých dobrovoľníkoch, ale aj chorých na RZK, hodnotiacich vplyv celkovej kryoterapie organizmu na frekvenciu činnosti srdca, tepnový tlak krvi, elektrokardiografické zápisy s celodenným monitorovaním EKG Holterovou metódou, ale aj hemodynamické ukazovatele srdca, nezistili štatisticky významné rozdiely pred a po jednorázovom pobyte v kryokomore. Taktiež po týždni a po 2 týždňoch kryoterapie u chorých na RZK, neboli zistené štatisticky podstatné zmeny.

Uvádza sa tiež, že u pacientov s rozpoznanou chorobou neprekrvenia srdca, terapia v komore s nízkymi teplotami, nespôsobuje žiadne príznaky bolestivej astmy. Taktiež sa vo výskumoch hodnotila tolerancia lokálnych kryoterapeutických zákrokov u chorých so stabilizovanou zdĺhavou vencovou neschopnosťou. Bolo zistené, že u žiadneho z chorých zákrok nespôsobil dusivú bolesť ani zintenzívnenie zmien neprekrvenosti.

V literatúre sa však zriedkavo stretávame so  správami, že zákrok celkovej kryoterapie organizmu môže meniť niektoré parametre srdcovo-cievneho systému. V uskutočnených výskumoch na skupine 684 pacientov, pred aj po nízkoteplotnej terapii celého organizmu, boli analyzované zmeny tepu a tlaku krvi v rozličných vekových skupinách. Bol zistený nepatrný rast frekvencie tepu vo všetkých vekových skupinách, pričom vo vekovej skupine do 70 rokov zostával pomerne stabilný a bol priemerne zvýšený o 7 úderov za minútu. Vo vekovej kategórii viac ako 70 rokov, frekvencia tepu narástla priemerne o 16 úderov za minútu. Tiež tlak krvi pri stiahnutí a roztiahnutí vykazoval neveľkú rastovú tendenciu vo všetkých vekových kategóriách, priemerne o 10mmHg pri stiahnutí a 5 mmHg pri roztiahnutí. Bolo tiež spozorované, že u chorých s premenlivým vysokým tlakom, ustáleným vysokým tlakom, ktorý bol neliečený alebo liečený farmakologicky, môže dochádzať k veľkému rastu tepnového tlaku krvi.

 

Indikácie pre celkovú kryoterapiu organizmu v kryogenickej komore:

 

• chronické zápalové ochorenia kĺbov a chrbtice (DNA, reumatoidná artritída, juvenilná chronická artritída, reaktívna artritída a iné),

• degeneratívne kĺbové ochorenia (gonartróza, coxartróza, spondyloartróza, osteoporóza a iné),

• skleróza multiplex,

• bolestivé chrbticové syndromy,

• zápalové reumatické ochorenia mäkkých častí a kože (fibromyalgické syndrómy, entezopatie, scapulohumerálna periartritída a iné),

• bolestivé kontraktúry (sťahy) kostrovej svaloviny a chrbtice (zatvrdnutý chrbát, Sudeckov syndróm, torticollis a iné),

• poúrazové a pooperačné hematómy a opuchy,

• meniskové lézie, svalové a šľachové ruptúry, patelárne chondromalácie,

• psoriáza s kĺbovými a kožnými príznakmi,

• neurodermitída,

• autoimunitné ochorenia a poruchy imunity,

• migréna, tinnitus (zvonenie a pískanie v ušiach),

• chronické ochorenia dýchacieho systému a astma,

• chronický únavový syndróm,

• celulitída (pomarančová koža),

• stavy po kozmetických a plastických operáciách,

• senná nádcha,

• psychická depresia,

• zvyšovanie výkonnosti aktívnych športovcov,

• zvyšovanie odolnosti proti infekčným chorobám,

• prevencia a zlepšenie funkcie imunitného systému,

• biologická obnova

 

Známe prekážky pre celkovú kryoterapiu organizmu:

 

Absolvovanie kryoterapie je absolútne vylúčené pri nasledujúcich problémoch:

 

• akútne ochorenie srdca a obehu (srdcový infarkt, nestabilná angína pektoris, pľúcna embólia, myokarditis a podobne) prekonané v ostatných šiestich mesiacoch,

• extrémna alebo dekompenzovaná hypertenzia s krvným tlakom stabilne nad 160/110,

• ťažké poruchy prekrvenia končatín (stavy po embóliách a alebo zápaloch hlbokého žilového systému,

• známa ťažká alergia na chlad,

• niektoré rakovinové ochorenia podozrivé z tvorby takzvaných kryptoproteínov,

• zápaly hlbokého žilového systému,

• pokročilé štádiá ochorení srdca, pľúc a obličiek,

• hnisavo – gangrenózne defekty s veľkým rozsahom na dolných končatinách,

• ťažké anémie,

• klaustrofóbia – strach z malých priestorov,

• alkoholové alebo drogové opojenie.

 

Niekedy môže byť návšteva kryokomory obmedzená v dôsledku týchto ťažkostí:

 

• akútny záchvat chronickej bronchitídy alebo astmy,

• poruchy srdcového rytmu alebo chyby chlopní,

• ischemická choroba srdca,

• vek viac ako 75 rokov,

• znížená funkcia štítnej žľazy,

• nádory mozgu a mozgových blán, stavy po ich operáciách,

• Raynaldov syndróm (záchvaty bielych prstov),

• prebiehajúce horúčkovité infekčné ochorenie.

 

Podľa niektorých autorov vzhľadom na potencionálne komplikácie narušením srdcovo-cievneho systému, na zákroky celkovej kryoterapie organizmu možno odporučiť len tie osoby, u ktorých nezistíme: chyby chlopňového aparátu srdca, ochorenia srdcového svalu alebo chlopňového aparátu srdca v oblasti neschopnosti obehu, ťažkých podôb námahovej, bolestivej astmy a spontánnej bolestivej astmy, poruchy srdcového rytmu pri jeho frekvencii vyššej ako 100/min. Podľa názoru týchto autorov treba vylúčiť chorých so všetkými druhmi porúch srdcového rytmu.

 

Vplyv na dýchací systém

 

Vplyv celkovej kryoterapie organizmu na dýchací systém má tiež podstatný význam pre bezpečnosť používania metódy. V doteraz vykonaných výskumoch nebolo zistené, že by celková kryoterapia organizmu v kryogenickej komore menila podstatným spôsobom funkcie dýchacieho systému, tak ventilácie ako aj plynovej výmeny. Nebol zistený vplyv na parametre ventilácie. V rôznych výskumoch sú opisovaní pacienti s prieduškovou astmou, u ktorých v priebehu zákroku a po opustení kryokomory došlo k subjektívnej náprave dýchania, ktoré je pripisované zmenšeniu sa spastiky priedušiek. Avšak v niektorých prípadoch sa uvádza, že príznaky astmy boli vyprokované terapiou v nízkoteplotnej komore.

Niet pochybností, že u chorých s prieduškovou astmou extrémne ochladené ovzdušie alebo prudká zmena teplôt môže vyprovokovať stiahnutie priedušiek. Preto v každom prípade treba individuálne uvážiť prospešnosť a ohrozenia plynúce z používania tejto formy terapie.

 

Klinické použitie celkovej kryoterapie organizmu

 

Celkovú kryoterapiu organizmu v kryogenickej komore prvýkrát použil koncom 70. rokov minulého storočia Yamauchi pri liečení reumatických ochorení. Vzhľadom na zdĺhavý a postupujúci charakter týchto ochorení, často s veľkým deštrukčným potenciálom v pohybovom systéme, nie úplne známej etiológie, musí byť liečenie reumatických chorôb komplexné. Dôležité miesto v tomto postupe zaberá fyzioterapia, do ktorej patria rôzne metódy ochladzovania tkanív. Niekoľko rokov je dosť všeobecne používaná lokálna kryoterapia.

V kryogenickej komore sú podrobené liečeniu nízkou teplotou zároveň všetky kĺby zasiahnuté chorobným procesom. V dostupnej literatúre možno nájsť niekoľko prác týkajúcich sa účinnosti tejto formy terapie pri reumatoidnom zápale kĺbov. Poukazuje sa v nich na účinné zmenšenie bolestivých príznakov, zmenšenie svalového napätia, ale aj nápravy tkanivovej trofiky a pohyblivosti kĺbov. U chorých na RZK bolo po dvoch týždňoch používania celkovej kryoterapie organizmu zistené zníženie úrovne séromukoidu. Existujú tiež správy, o priaznivom efekte celkovej kryoterapie organizmu pri tuhnúcom zápale kĺbov chrbtice, degeneratívnej chorobe kĺbov a osteoporóze.

Viacero autorov poukazuje na možnosť zmenšenia alebo dokonca vysadenia liekov proti bolesti a proti zápalu u chorých na reumatoidné zápaly kĺbov a tuhnúce zápaly kĺbov chrbtice v priebehu liečenia celkovou kryoterapiou organizmu. Dokazujú to tiež rôzne výskumy, pri ktorých sa sledovali zmeny dávok používaných liekov proti bolesti u chorých na RZK, v priebehu liečby v kryokomore, v závislosti od času trvania choroby. Zistilo sa, že v skupine pacientov chorých do 5 rokov, u 90% by bolo možné znížiť množstvo používaných liekov proti bolesti. V skupine chorých s dlhšou chorobnou anamnézou (viac ako 5 rokov) by bolo možné dávky liekov proti bolesti znížiť u 60,5% skúmaných. Treba však zdôrazniť, že v prípade systémových chorôb spojivového tkaniva základná liečba zostáva.

V ďalších výskumoch bol zistený pozitívny vplyv kryostimulácie celého organizmu na intenzitu a lokalizáciu bolesti vo fibromyalgii. Vstupné pozorovania autorov preukázali zjavné zmenšenie bolestivých ťažkostí zo 6,4 na 3,1 (podľa VASP, čiže vizuálnej analógovej stupnice bolesti, označujúcej 0 ako žiadna bolesť, a 10 – veľmi silná, neznesiteľná bolesť), ale aj zmenšenie počtu bolestivých bodov z priemerne 12,4 pred zákrokom na 8,1 po 10 zákrokoch a 5,9 po 20 zákrokoch. Na program liečenia sa napája tiež hodinové cvičenie chorých v telocvični. Tiež sa uvádza štatisticky významné zmenšenie bolesti, stuhnutosti a únavy po 2-týždňovej liečbe lokálnou kryoterapiou na okolie chrbtice a ramien u chorých na fibromyalgiu.

V literatúre sa stretávame tiež s jednotlivými správami o vplyve fyzioterapeutického postupu s využitím celkovej kryoterapie organizmu u pacientov so sklerózou multiplex. Autori týchto výskumov na zákroky kryoterapie a kinezioterapie určili pacientov, u ktorých bola choroba v období remisie. Priamo po zákroku kryoterapie pacienti cvičili počas obdobia okolo hodiny. Získané výsledky svedčia o tom, že komplexná fyzioterapia s využívaním celkovej kryoterapie organizmu spôsobuje funkcionálnu nápravu v stupnici EDSS, ale aj zmenšenie spastickosti. Väčšina výskumníkov je toho názoru, že kryostimulácia spôsobuje množstvo pozitívnych reakcií v organizme, zvyšuje účinnosť kinezioterapie, uskutočňovanej priamo po zákroku ochladzovania celého tela, u chorých na sklerózu multiplex. Všetci autori upozorňujú nato, že pre získanie nápravy a pohyblivosti chorých je nevyhnutná intenzívna kinezioterapia po každom kryoterapeutickom zákroku. Preto tiež vznikol pojem „kryorehabilitácie“, ktorý má vyjadrovať absolútnu nevyhnutnosť spojenia kryoterapie a fyzických cvičení.

 

Metodika používania celkovej kryoterapie organizmu v kryokomore

Stavba kryokomory a všeobecné zásady jej fungovania

Kryogenická komora (s nízkymi teplotami) je lekárskym zariadením, ktoré slúži na ochladzovanie celého tela extrémne nízkymi teplotami. Skladá sa z dvoch medzi sebou spojených miestností: predsiene a vlastnej komory. Teplota vnútri predsiene je v priebehu zákroku okolo -60°C, a v aplikačnej komore od -120 do -130°C. Koncentrácia kyslíku v ovzduší kryokomory sú udržiavaná na stálej úrovni 21-22% a kontrolované nepretržitým spôsobom, dvoma nezávislými kyslíkovými sondami (merače kyslíku). Jej pokles spúšťa automaticky signál alarmu a prerušuje prítok chladiaceho média do výmenníkov, pričom prerušuje prácu komory. Ochladenie ovzdušia v kryokomore na vyššie uvedené teploty je možné vďaka výmenníkom tepla, napájaným kvapalným médiom z nádrže umiestnenej v blízkosti kryokomory.

Kryokomora je vybavená troma dverami. Dve vonkajšie spájajú predsieň a aplikačnú komoru s okolím, a vnútorné spájajú predsieň s aplikačnou komorou. Každé z vonkajších dverí má vyhrievané okná , ktoré zabezpečujú dobrú viditeľnosť a stálu zrakovú kontrolu v priebehu zákroku. Práca komory je plne automatizovaná. Elektronický ovládací pult komory je prepojený s počítačom, ktorý slúži na uvedenie parametrov práce komory a ich monitorovania, zároveň s riadením, fungovaním všetkých jej podskupín.

 

Zásady kvalifikácie chorých na zákrok

 

Všetci klienti prechádzajú prehliadkou odborným personálom, ktorá zahŕňa presný rozhovor týkajúci sa základnej choroby, prekonaných a spoluexistujúcich ochorení, ktoré môžu predstavovať prekážky pre celkovú kryoterapiu organizmu, ale aj otázky týkajúce sa farmakologického liečenia a osobnej citlivosti na nízke teploty (tolerancie chladu organizmom). Prehliadka zahŕňa tiež meranie tepnového tlaku krvi a frekvencie činnosti srdca.

Každý z klientov je po odporučení na terapiu informovaný o priebehu zákroku, ale aj o možných komplikáciách a vyjadruje písomný súhlas na ponúkanú formu liečenia.

Možný vznik komplikácií zo strany obehového systému a dýchacieho systému prikazuje, aby okrem starostlivo uskutočňovaného postupu výberu pacientov, bola zabezpečená možnosť poskytnutia pomoci pacientovi v náhlych stavoch.

 

Priebeh zákroku v kryogenickej komore

 

Klienti odporučení na celkovú kryoterapiu organizmu, si pred každým vstupom do kryokomory starostlivo poutierajú celé telo s uterákom, z dôvodu odstránenia potu. Zabraňuje to vzniku kryštálikov ľadu na povrchu pokožky v čase zákroku, ktoré môžu spôsobovať prechodný, citeľný pocit chladu. V komore treba dýchať pomaly a  plytko cez masku, ktorá je spolu s drevákmi, podkolienkami, krátkymi bavlnenými šortkami - u žien aj tričkom, rukavicami a čelenkou na uši povinnou súčasťou výbavy. Po krátkej adaptácii v predsieni s teplotou -60 °C sa prechádza do aplikačnej – liečebnej komory s teplotami v rozsahu -120 až -130°C. Pobyt v komore trvá dve až tri minúty. Čas v nej je vhodné stráviť pomalou chôdzou, polohou v podrepe možno tiež skúmať rozličné teplotné úrovne v miestnosti. Počas celej kúry sú pacienti v priamom vizuálnom kontakte s obsluhujúcim personálom cez okno komory, čo je po psychickej stránke oproti neosobnému kamerovému systému veľkým pozitívom. K bezpečnosti procedúry prispievajú okrem signalizačných zariadení aj špeciálne dvere, ktoré sa otvárajú už pri minimálnom zatlačení. Na fázu schladenia nadväzuje etapa zvýšenej fyzickej záťaže prostredníctvom pohybových aktivít na stacionárnych bicykloch, bežiacich pásoch a podobne. Vo všeobecnosti pacienti počas pobytu v komore nepociťujú chlad, ale skôr jemné pálenie či tupé bodanie na odkrytých častiach tela (takzvané chladné pálenie).

Celková kryoterapia organizmu sa používa raz denne počas obdobia prinajmenej 10 dní. Niektorí autori odporúčajú kryostimuláciu dvakrát v priebehu dňa (kryokomora + lokálne ochladzovanie), s niekoľkohodinovou prestávkou. Niekedy sa môže medzi 7 a 10 dňom liečby objaviť zosilnenie bolesti. Nie je to však ukazovateľom na prerušenie liečenia.

Komplikácie sa pri vlastnej kvalifikácii a správnej technike zákroku objavujú veľmi zriedka.

 

Subjektívne pocity po zákroku celkovej kryoterapie organizmu

 

Klienti si po opustení kryogenickej komory všímajú pocit tepla, úľavy a uspokojenia, dostavujú sa prejavy zníženého napätia, relaxu, sviežosti, psychického a fyzického uvoľnenia, ktoré pretrvávajú niekoľko hodín i dlhšie. Hlásia zmenšenie alebo ustúpenie bolestivých ťažkostí, ale aj pocitu únavy. Denne možno absolvovať jeden až dva /vrcholoví športovci až tri/ vstupy do kryokomory, v záujme dlhodobého efektu sa odporúča podstúpiť ich kontinuálne za sebou desať.

 

Lokálna kryoterapia organizmu

 

Lokálne použitie chladu pri liečení a rehabilitácii poúrazových stavov, ale aj chorôb pohybových orgánov

 

Cieľom práce je uvedenie aktuálnych informácií na tému lokálneho používania chladu pri liečení a rehabilitácii poúrazových poškodení, ale aj kostrovo-svalových chorôb. V prípadoch lokálneho používania chladu, si treba všimnúť správy na tému liečebného používania kryoterapie, použitím extrémne nízkych teplôt. Dohodnutou hranicou rozdelenia terapie chladom na hypotermiu a kryoterapiu je používanie teplôt vyšších alebo nižších ako -100°C. V prípade teploty vyššej ako -100°C hovoríme o liečbe chladom hypotermiou a naopak pri teplote nižšej ako -100°C hovoríme o stimulačnej kryoterapii alebo rovno kryostimulácii. Lokálne použitie chladu v podobe ľadu má za úlohu zmenšenie zápalovej reakcie , ale aj zmenšenie krvácania v tkanivách poškodených po úraze. Lokálna kryostimulácia spôsobuje reflexné povzbudenie ciev, ktoré je pomocou pri liečení a rehabilitácii zdĺhavých kostrovo-svalových ochorení.

Lokálna terapia chladom sa opiera o dva trochu odlišné javy. V prípade lokálneho používania teplôt vyšších ako –100°C (lokálna hypotermia) získané ochladenie poškodených tkanív napomáha zabrzdeniu príznakov silného zápalového stavu, pričom uvádza tkanivá do stavu „hibernácie“, čo má zmenšovať ich druhotné poškodenia z dôvodu hypoxie. Taktiež zmenšuje priepustnosť ciev a agregáciu leukocytov, pričom pôsobí proti opuchom. Čiže chlad tu má podstatný brzdiaci charakter. Avšak v prípade kryoterapie v podobe lokálneho používania extrémneho chladu najčastejšie -165°C je činiteľom povzbudzujúcim, čiže stimulujúcim. V takom prípade je pri liečení zásadne využívaný najmä efekt mimovoľne zväčšenej perfúzie ochladených miest, v dôsledku čoho dlhotrvalé a aktívne prekrvenie podporuje hojenie tkanív, ktoré sú zahrnuté v chorobnom stave. Avšak teplota ochladených miest sa vracia do východiskového stavu už po 15 minútach od ukončenia zákroku. Samozrejme v oboch prípadoch liečenia s používaním chladu sa využíva známy efekt proti bolesti. Cieľom kryostimulácie je ochladenie tkanív čo najrýchlejšie a v čo najkratšom čase, s cieľom vyvolania mimovoľnej reakcie prekrvenia. Pri základoch kryoterapie stojí využitie stiahnutia ciev v mieste poškodenia a brzdenie rozvoja silných príznakov zápalového stavu.

 

Ciele používania lokálnej kryoterapie - kryostimulácie

 

Využívanie lokálnej kryoterapie s použitím extrémne nízkych teplôt, menej ako -100°C sa opiera o nasledovnú reakciu: v dôsledku pôsobenia takéhoto podnetu dochádza ku zmenám v mikroobehu, v dôsledku stiahnutia ciev a predkapilárnych zvieračov, ale aj otvorenia žilovo-tepnových fistúl. Trvá to niekoľko sekúnd, po čom dochádza k rýchlemu rozšíreniu ciev a zatvoreniu žilovo-tepnových fistúl, ale aj k zrýchleniu prietoku krvi a zväčšeniu perfúzie na 3-4 hodiny, ba dokonca až do 6 hodín . Tento jav predstavuje liečebné pôsobenie tohto druhu kryoterapie. Okrem toho niekoľkohodinové prekrvenie zmenšuje opuch ochladzovaných tkanív v dôsledku zrýchlenej látkovej premeny a lepšej eliminácie jej produktov. Dochádza tiež k náprave drenáže v lymfatickom systéme. Samozrejme terapia tiež pôsobí proti bolesti. Je to dôsledkom sumácie niekoľkých javov, takých ako zväčšenie vylučovania β-endorfínov, vylúčenie citových receptorov, ale aj ich spojení s proprioceptormi, uvoľnenie vedenia v citových nervoch, zvýšenie prahu pociťovania bolesti, ale aj zníženie napätia svalov . Takáto kryostimulácia použitá lokálne na niekoľkých veľkých kĺboch môže pôsobiť na celý organizmus. Dochádza vtedy k odpovedi zo strany hormonálneho systému, prostredníctvom rastu katecholamínov , ACTH, kortizolu, endorfínov, ale aj testosterónu (u mužov). Tiež v morfologických a biochemických výskumoch krvi bol spozorovaný rast úrovne hemoglobínu, počtu leukocytov a krvných doštičiek.

 

Metódy lokálnej aplikácie chladu

 

K používaným metódam lokálnej hypotermie patria: aplikácia ľadu, ochladzovaných gelov, polievanie tečúcou studenou vodou, kúpeľ v studenej vode alebo používanie chemických preparátov. Cvičenia po ochladení tkanív sa používajú v kinezioterapii pri rozličných svalovo-kostrových dysfunkciách.

Zamrazené gelové obklady pôsobia podobne alebo o niečo menej efektívne. Chemické produkty a ochladzujúce gely sú najmenej účinné pri ochladzovaní tkanív pohybových orgánov. Treba si všimnúť, že chlorid etylu má len povrchovo znecitlivujúce pôsobenie a nemá význam pri liečení hlbšie umiestnených poškodení. Okrem toho ochladzovanie indukované chemickými prostriedkami si vyžaduje opatrnosť z dôvodu rýchlo sa znižujúcej teploty pokožky (omrzliny), ako aj možnosti chemického oparenia v prípade poškodenia balenia. Pri použití vyššie vymenovaných prostriedkov treba hlavnú pozornosť venovať možnosti vzniku omrzlín pokožky, ale aj ochrnutia nervov pri aplikácii chladu v priebehu hrubších nervových kmeňov .

Základnou ideou používania biostimulačnej kryoterapie - kryostimulácie je vyvolanie očakávanej reakcie prekrvenia. Vyvoláva ju čo najrýchlejšie zníženie teploty tkanív v čo najkratšom čase. Čas trvania takého zákroku, ktorý vystačí na jej indukovanie je okolo 2-3 minút pri malých kĺboch až po 4 minúty pri veľkých kĺboch a plochách pri použití teploty

-165°C. Ako chladiace médium je ideálne používať kvapalné médium (dusík alebo vzduch), ktoré sa rovnako používa pri celkovej kryoterapii organizmu a jej pomocou sa lokálne aplikuje chlad až -165°C. Efekt proti bolesti a proti opuchu trvá prinajmenej od 3 do 6 hodín. Prekročenie času trvania aplikácie s cieľom prehlbovania odpovedi organizmu nemá zmysel, a dokonca je nebezpečné z dôvodu možnosti omrznutia a deštrukcie ochladzovaných tkanív. Najčastejšie sú najprv zákroky odporúčané raz denne dokonca až niekoľko v sérii, hoci posledne bolo u pacientov so systémovými chorobami zväčšené množstvo zákrokov na dvakrát denne počas obdobia 2-6 týždňov. Pri niektorých poškodeniach pohybových orgánov u športovcov sa pripúšťa vykonávanie ochladzovania dokonca trikrát denne v spojení s nie veľmi intenzívnymi cvičeniami.

 

Indikácie

 

Indikácie pre lokálne používanie chladu existujú najmä pri silných poškodeniach pohybových orgánov v priebehu  jednotlivých fáz zápalového procesu. Hlavné ukazovatele pre liečenie spočívajú v silnej fáze zápalu, pretože ochladzovanie plní nesmierne dôležitú úlohu od samého začiatku liečenia poškodenia tkanív, v skorom (už v rámci prvej pomoci hneď po úraze – čím skôr, tým lepšie) liečení kontúzií a vzniknutých krvných podliatín, natiahnutí, natrhnutí, roztrhnutí svalov a šliach, ale aj poškodení väzivového aparátu. Ohraničenie zápalového procesu, zmenšenie opuchu a bolesti, ale aj zabrzdenie krvácania, to sú najdôležitejšie prednosti používania chladu v akútnej fáze poúrazových zmien. Je tiež známe používanie chladu pri liečbe poškodených tkanív, t.j. ich regenerácie, ktorá sa začína po 48 (72) hodinách a trvá od 3-6 týždňov po úraze. V tejto fáze je metóda používaná v spojení s cvičeniami (cryokinetics) a strečingom (cryostreching). V prvom prípade slúži na zväčšenie prietoku krvi, v druhom prípade na zmenšenie svalového napätia pred cvičeniami. Pre odlíšenie od silnej fázy zápalu, v ktorej ochladzovanie zohráva kľúčovú úlohu v procese liečenia, vo fáze nápravy ochladzovanie plní pomocnú funkciu. Relatívne ukazovatele pre pokračovanie liečenia chladom môžu byť predĺžené do času udržiavania sa opuchu alebo tiež jeho periodického objavenia sa, čiže dokonca vo fáze prestavby tkanív (remodelling), ktorá trvá od 3-6 týždňov od úrazu do dokonca jedného roku.

V úvode vymenované biostimulačné efekty používania kryoterapie s extrémne nízkymi teplotami (kryostimulácie) oprávňujú jej používanie najmä ako pomocnej metódy pri liečení reumatoidného zápalu kĺbov, pri zápale kĺbov so sprevádzajúcim zápalom chrbtice, ale aj pri degeneratívnej chorobe kĺbov, ako zákrok proti bolesti. Zmenšovanie sa bolestivých ťažkostí, a dokonca počas určitej doby po ochladení udržiavanie sa bezbolestivého obdobia, má ideálny význam pre rehabilitáciu. Umožňuje to využiť čas analgézie na cvičenia smerované na udržanie funkcie kĺbov a svalovej sily.

Veľmi vhodné je tiež používanie metódy kryostimulácie pri liečení zápalov kĺbových väzov , šliach, , pri zastaraných poškodeniach kĺbov a mäkkých tkanív, ale aj zdĺhavých bolestivých stavoch a zmenách pri preťažení svalovo šľachového aparátu .

Odôvodnené je používanie kryostimulácie nepochybne vo fáze nápravy a prestavby tkanív pri silných poškodeniach pohybových orgánov. Čo do jej použitia v akútnej fáze, existujú rozdielnosti z dôvodu možnosti zintenzívnenia krvácania v prípade poškodených ciev .

V poslednej dobe sa dozvedáme o možnostiach používania kryostimulácie s cieľom zrýchlenia obnovenia unavených alebo preťažených svalov z nadmernej námahy, napr. cestou urýchleného vyplavovania kyslých metabolitov látkovej premeny alebo uľahčenia hojenia sa poškodení v oblasti spojivového tkaniva a ustupovania zápalových ohnísk vo svaloch. Účinné pôsobenie lokálnej kryostimulácie používanej často 2 až 3 krát denne spolu s miernym cvičením svalov a kĺbov v  kombinácii s medikamentami, ktoré urýchľujú rozloženie a vstrebanie krvného výronu sa výrazne urýchľuje hojenie poškodených mäkkých tkanív nehovoriac o tom , že hojenie prebieha ad integrum, čo znamená, že hojenie tkaniva prebieha cez minimálne vytvorenie nepružnej jazvy, ktorá pri normálnom priebehu hojenia len postupne získava svoju pôvodnú pružnosť a tým výrazne a na dlhšiu dobu obmedzuje športovca v tréningu a je aj miestom kde pri preťažení môže dôjsť k opakovaným poškodeniam tkaniva až k jeho trvalému poškodeniu Jedná sa prakticky o všetky poškodenia mäkkých štruktúr pohybového aparátu ako napr. časté zranenia ramena, tenisový lakeť, zápaly šliach zápästia, adduktorov stehna, triesla, postranných väzov kolenných zhybov, patellárny syndróm, časté poškodenia Achilovej šľachy, poškodenie väzov členkového zhybu, plantárnej aponeurózy, poranenia svalov či už sa jedná o natiahnutie, čiastočné natrhnutie svalových snopcov ale aj bolestivých svalových spazmov. Mnohé zo spomínaných zranení sa po aplikácii lokálnej kryostimulácie na postihnuté miesto výrazne zlepšilo v zmysle ústupu opuchu a bolesti a výrazne sa skrátilo časové obdobie kedy mohol športovec plne poranený kĺb alebo sval zaťažovať. V prípade chirurgickej intervencie, ktorá je často nutná pri úrazoch pohybového aparátu kde sa jedná o zošitie poškodeného väzu alebo svalu kryoterapia napomáha urýchlenému hojeniu rán vzhľadom na nápravu perfúzie v zvyčajne neprekrvených tkanivách v dôsledku zmenených krvných pomerov v dôsledku dlhodobého tréningového zaťaženia a mnohokrát  preťaženia toho ktorého svalu alebo častejšie šľachového úponu.

Zmenšenie bolesti je dôležitým cieľom a úlohou pred intenzívnou rehabilitáciou. Tu pomocnú úlohu neprestajne plní ochladzovanie tkanív pred aj po cvičení a rovnako je vhodné túto metódu používať na protiopuchové pôsobenie po ukončení cvičebného programu. Existuje veľa klinických dôkazov účinnosti kryoterapeutickej liečby hlavne u pacientov so silnými poškodeniami väzív (natiahnutie, natrhnutie). Je dokázané, že skoré liečenie chladom umožňuje pacientom návrat k úplnej fyzickej aktivite po poškodení väzív členkového kĺbu priemerne o 15 dní skôr než vtedy, keď bolo ochladzovanie zavedené neskoro. Profylakticky je tiež možné používať liečenie chladom ako prípravu na zákroky mobilizácie mäkkých tkanív a kĺbov.

Ako vieme, mimovoľná perfúzia, ku ktorej dochádza po kryostimulácii, má veľký význam v urýchlení hojenia sa poškodených tkanív vo fáze nápravy. Vtedy je aktívne, predĺžené prekrvenie pomocné aj pri ich hojení. Ak je však používaná pri silnom zápalovom stave, môže zintenzívniť krvácanie z poškodených tkanív. Preto ju treba používať uvážene, prípadne proti bolesti, pri presnom dodržiavaní ostatných zásad metódy PRICEMM.

Dôležitým používaním liečebného ochladzovania sa môže ukázať využívanie pôsobenia, ktoré zmenšuje napätie svalov. Pri spastickosti, ktorá je spôsobená poškodením horného pohybového neurónu sa používa lokálne ochladzovanie svalov počas doby, ktorá je dlhšia ako 30 minút. Výskumy taktiež dokázali možnosť protispastického používania kryoterapie, pričom je to činiteľ, ktorý uľahčuje rehabilitáciu končatín u chorých s polovičnou ochablosťou.

 

Zhrnutie

 

Využívanie tak jednoduchého terapeutického prostriedku, ako je chlad, je známe od dávnych čias a nachádza v súčasnej medicíne čoraz viac teoretických zdôvodnení jeho používania. Tak kryoterapia, ako aj kryostimulácia majú dôležitý význam ako prostriedky, podporujúce základné liečenie poškodení a ochorení pohybových orgánov a tiež použitie v procese rehabilitácie.

Kryoterapia je účinná pri prvej pomoci pri silných poškodeniach pohybového aparátu /svaly, šľachy, mäkké štruktúry kĺbov a mnohé ďalšie / pri procese rehabilitácie a urýchleného návratu normálneho rozsahu pohybu pri poškodených kĺboch.